„Láska sa rada dozvedá o vás všetko; túžba potrebuje tajomstvo. Láska rada zmenšuje…“

Ak vymeníte vášeň za istotu, v podstate len vymeníte jednu fikciu za druhú. Oboje sú výtvormi našej predstavivosti.

Sexuálna túžba sa neriadi zákonmi, ktoré udržiavajú medzi partnermi pokoj a spokojnosť. Rozum, porozumenie, súcit a kamarátstvo sú služobníkmi blízkeho, harmonického vzťahu. No sex častejšie vyvoláva nerozumnú posadnutosť než rozvážny úsudok a sebeckú túžbu skôr než nezištné ohľady. V tieni túžby existuje agresia, zvecňovanie a moc – zložky vášne, ktoré nemusia nevyhnutne živiť blízkosť. Túžba sa uberá vlastnou dráhou.

Tam, kde už niet čo skrývať, niet už ani čo hľadať.

Erotika prekvitá v priestore medzi sebou samým a druhým.

Je ťažké prežívať túžbu, keď vás ťaží starosť.

Láska stojí na dvoch pilieroch: odovzdaní sa a autonómii. Naša potreba spolupatričnosti existuje popri našej potrebe oddelenosti. Jedno nemôže byť bez druhého. Pri príliš veľkej vzdialenosti nemôže vzniknúť spojenie. No priveľké splynutie zase vymazáva oddelenosť dvoch samostatných jedincov. Vtedy už niet čo prekračovať, niet mosta, po ktorom by sme mohli prejsť, nikoho, koho by sme mohli navštíviť na druhej strane, žiadny iný vnútorný svet, do ktorého by sme mohli vstúpiť. Keď ľudia splynú – keď sa z dvoch stane jeden – spojenie už nie je možné. Niet s kým sa spojiť. Oddelenosť je teda predpokladom spojenia: to je základný paradox intimity a sexu.