„Sme náchylní preceňovať, koľko toho o svete rozumieme, a podceňovať úlohu náhody v…“

Skratky sú však nebezpečné; nemôžeme sa klamať, že naše poznanie je pokročilejšie, než v skutočnosti je.

Dokážeme byť slepí voči zjavnému, a sme slepí aj voči vlastnej slepote.

Naše upokojujúce presvedčenie, že svet dáva zmysel, stojí na pevnom základe: našej takmer neobmedzenej schopnosti ignorovať vlastnú nevedomosť.

Ak má niekto zaviazané oči, môžeš ho povzbudzovať, koľko chceš, aby sa pozrel spod obväzu, no aj tak nikdy nič neuvidí.

Nie je možné, aby sa človek začal učiť to, o čom si myslí, že to už vie.

Znakom neučeného človeka je, že nikdy neočakáva prospech ani škodu sám od seba, ale od vonkajších vecí; znakom filozofa je, že očakáva všetko od seba samého.