Prvý nečestný čin je ten najdôležitejší, ktorému treba zabrániť.
Keď sa raz vo vlastných očiach vykreslíme ako podvodníci, začneme sa správať ešte nečestnejšie.
Odolávanie pokušeniu a budovanie sebaovládania sú všeobecné ľudské ciele - a opakované zlyhávanie pri ich dosahovaní je zdrojom veľkej časti nášho utrpenia.
Jedným zo základných princípov behaviorálnej ekonómie je, že na prostredí záleží. Kráčate po ulici, ste v nákupnom centre, v každom obchode, v každej reklame - všetci od vás niečo chcú. A to, čo od vás chcú, nie je vaše dlhodobé blaho. Chcú váš čas, peniaze a pozornosť práve teraz. Je čoraz ťažšie odolávať pokušeniu, pretože naše aplikácie sú v telefóne a reklamy na webových stránkach vyskakujú - a tak sa táto otázka odolávania pokušeniu stáva čoraz náročnejšou.
Dnes budete mať pravdepodobne príležitosť vziať si niečo a dať si to do tašky, a nikto by o tom nevedel. Keby ste boli racionálny ekonóm, povedali by ste si, že by ste mali využiť všetky tieto príležitosti - veď je to šanca! Ale my rozmýšľame inak - keby sme to urobili, cítili by sme sa ako zlí ľudia, a práve to nás zastavuje. Zaujímavé je, že to, čo nás zastavuje, nás nezastaví úplne vo všetkom. Máme akýsi "faktor fixlovania" - schopnosť racionalizovať si trochu nečestnosti, a pokiaľ podvádzame len málinko, dokážeme si to stále ospravedlniť.
Prehliada sa skutočnosť, že opakom hriechu vôbec nie je cnosť. To druhé je čiastočne pohanský názor, ktorý sa uspokojuje s čisto ľudským meradlom, a práve preto nevie, čo je hriech, totiž že každý hriech je pred Bohom. Nie, opakom hriechu je viera.