Terézia z Lisieux

Moja duchovná suchota sa zväčšovala a nenachádzala som útechu ani na nebi, ani na zemi; a predsa som uprostred týchto vôd súženia, po ktorých som tak túžila, bola najšťastnejšou zo smrteľníkov.

Stratila som teraz všetku dôveru v tvory a mohla som sa opierať už len o samého Boha.

Veľké dobro sa vo mne vykonalo týmito krásami prírody, tak hojne rozptýlenými.

Pokračovala som v štúdiu a, čo je dôležitejšie, rástla som v láske k Bohu.

Spočiatku mi vzhľad prezrádzal námahu, ale pomaly sa sebaobetovanie zdalo ľahším a bez váhania.

Mala som stálu a vrúcnu túžbu pokročiť v cnosti, ale moje činy často kazili nedokonalosti.

Mala som ešte jedno veľké želanie: milovať len Boha a nachádzať svoju radosť jedine v Ňom.

Moje šťastie bolo dokonalé a nič nerušilo vnútorný pokoj mojej duše.

Žiaľ! svet dobre vie spájať svoje rozkoše so službou Bohu.

Pokladám za skutočnú milosť, že ma od detstva učili prekonávať strach.