Terézia z Lisieux

Uisťujem ťa, že moje srdce vrúcne túži po šťastí, ale jasne vidím, že žiadne stvorenie nemôže uhasiť tento smäd.

Aké šťastie byť tak úplne ukrytý, že nikto na nás nemyslí — byť neznámy aj tým, s ktorými žijeme!

Nemôže ma postihnúť nijaké zlo, lebo v čomkoľvek, čo sa deje, vidím len nežnú Ruku Ježišovu.

Moje srdce sa mi zdá také rozsiahle, keď myslím na pozemské statky — všetky spolu ho nedokážu naplniť.

Zisťujem, že skúšky sú veľkou pomocou k odpútaniu od pozemských vecí: dávajú človeku hľadieť vyššie než tento svet.

Dobre vieš, že Pán neposudzuje ani tak veľkosť našich činov, ani ich ťažkosť, ako lásku, s ktorou ich konáme.

Tak veľmi Ho milujem, že by som Mu rada dala radosť bez toho, aby vedel, kto ju dal.

Veľmi trpím . . . veľmi! a predsa je môj stav hlbokým pokojom.

Chcem trpieť pre lásku a pre lásku sa aj radovať: tak budem sypať kvety.

Vedela som, že keby táto láska zhasla, apoštoli by už nekázali evanjelium a mučeníci by odmietali preliať svoju krv.