Soren Kierkegaard

Vrážam si prst do existencie — nič necítiť. Kde som? Kto som? Ako som sa sem dostal? Čo je to tá vec, ktorú nazývajú svetom? Čo tento svet znamená? Kto ma to zlákal do sveta? Prečo sa so mnou nikto neporadil, prečo ma nikto neoboznámil s jeho zvyklosťami a mravmi, namiesto toho, aby ma jednoducho vhodil do radu, akoby ma bol kúpil únosca, kupčiaci s dušami? Ako som nadobudol podiel na tomto veľkom podniku, ktorý nazývajú skutočnosťou? Prečo by som oň mal mať záujem? Nie je to azda dobrovoľná vec? A ak mám byť nútený sa na nej zúčastniť, kde je riaditeľ? Rád by som mu niečo poznamenal. Naozaj niet nijakého riaditeľa? Kam sa mám obrátiť so svojou sťažnosťou?

Napokon, u básnikov má láska svojich kňazov, a niekedy počuť aj hlas, ktorý ju vie obhájiť; no o viere nepočuť ani slovo. Kto hovorí na jej česť? Filozofia ide ďalej. Teológia sedí nalíčená pri okne a dvorí si o priazeň, ponúkajúc svoje pôvaby filozofii na predaj. Vraj je ťažké pochopiť Hegela, no pochopiť Abraháma je maličkosť. Prekonať Hegela je zázrak, no prekonať Abraháma je to najľahšie zo všetkého.

Staré príslovie prevzaté z vonkajšieho, viditeľného sveta hovorí: „Iba ten, kto pracuje, dostáva chlieb." Nech je to akokoľvek zvláštne, toto príslovie sa presne nehodí práve na ten svet, ktorému patrí. Lebo vonkajší svet podlieha zákonu nedokonalosti, a znova a znova sa opakuje skúsenosť, že aj ten, kto nepracuje, dostáva chlieb, a že ten, kto spí, ho dostáva hojnejšie než ten, kto pracuje.

Nielen v oblasti obchodu, ale aj vo svete myšlienok naša doba usporadúva riadny výpredaj. Všetko sa dá zohnať za takú lacnú cenu, že je otázne, či sa napokon nájde niekto, kto bude chcieť ponúknuť. Každý špekulatívny stanovovateľ cien, ktorý svedomito upriamuje pozornosť na významný pochod modernej filozofie, každý súkromný docent, vychovávateľ a študent, každý drobný nájomca a chalupník ide ešte ďalej. Snáď by bolo nevhodné a nevčasné pýtať sa ich, kam vlastne idú.

Ľudská spravodlivosť je veľmi mnohomluvná, a predsa niekedy dosť priemerná; božská spravodlivosť je stručnejšia a nepotrebuje ani obžalobu, ani spisy, ani výsluch svedkov, ale robí z vinníka jeho vlastného udavača a pomáha mu k tomu pamäťou večnosti.

Chcel si, aby sa Božie predstavy o tom, čo je pre teba najlepšie, zhodovali s tvojimi predstavami, no zároveň si chcel, aby zostal všemohúcim Stvoriteľom neba a zeme, ktorý ti tvoje želanie riadne splní. A predsa, keby zdieľal tvoje predstavy, prestal by byť všemohúcim Otcom.

Manželia si sľubujú lásku na celú večnosť. No, to je dosť ľahké, no veľa to neznamená, lebo kto skoncoval s časom, ten pravdepodobne skoncoval aj s večnosťou. Keby manželia namiesto „na celú večnosť" povedali „do Veľkej noci, do budúceho prvého mája", ich slová by dávali istý zmysel, lebo by tým niečo hovorili, a navyše niečo, čo by možno mohli aj splniť.

Ožeň sa, a budeš to ľutovať. Neožeň sa, a budeš to tiež ľutovať. Či sa oženíš, alebo neoženíš, budeš to ľutovať tak či onak.

Väčšina ľudí sa ženie za rozkošou s takým bezhlavým chvatom, že popri nej iba prebehnú.

Staroba uskutočňuje sny mladosti: pozrite sa na dekana Swifta; v mladosti postavil útulok pre duševne chorých, v starobe sa v ňom sám stal jeho obyvateľom.