René Descartes

Čo je však vec mysliaca? Je to vec, ktorá pochybuje, chápe, potvrdzuje, popiera, chce, nechce, a tiež si predstavuje a vníma.

Som teda, presne povedané, iba vecou mysliacou, to jest mysľou, rozumom čiže rozvahou.

Som, existujem – to je isté; ale ako dlho? Tak dlho, ako dlho myslím.

Existujem, pretože som klamaný.

Čo teda možno pokladať za pravdivé? Azda iba to, že niet vôbec ničoho istého.

Podobne ako väzeň, ktorý si vo sne užíva predstieranú slobodu, no keď začne tušiť, že ide len o sen, desí sa prebudenia a potajme si praje, aby príjemný klam trval čo najdlhšie – tak aj ja sa rád vraciam k svojim starým presvedčeniam a bojím sa prebudiť z tejto driemoty.

O dielach Božích nemôžeme uvažovať príliš vznešene.

Z ničoho nemôže vzniknúť nič.

Nikdy sa nepomýlime, ak dáme svoj súhlas iba tomu, čo jasne a zreteľne vnímame.

Najvyššou dokonalosťou človeka je schopnosť konať slobodne, čiže z vlastnej vôle.