René Descartes

Existenciu nemožno oddeliť od podstaty Boha o nič viac, než možno oddeliť predstavu hory od predstavy údolia.

Všetko, čo je pravdivé, je niečím.

Určite dosiahnem pravdu, ak dostatočne sústredím pozornosť na všetko, čo chápem dokonale.

Prirodzené svetlo rozumu nás učí, že poznanie rozumu má vždy predchádzať rozhodnutiu vôle.

Som akoby uprostred medzi Bohom a ničotou, umiestnený medzi absolútnym bytím a nebytím.

Tak ako najvyššia blaženosť budúceho života spočíva jedine v rozjímaní o Božej velebnosti, tak už i teraz zo skúsenosti vieme, že podobné rozjímanie je zdrojom najväčšieho uspokojenia, akého sme v tomto živote schopní.

Boh nemôže byť klamárom, pretože prirodzené svetlo rozumu nás učí, že každý podvod a klam pramení z nejakej nedokonalosti.

V príčine musí byť prinajmenšom toľko skutočnosti, koľko je v jej účinku.

Najčastejší a najbežnejší omyl, ktorý sa pri predstavách vyskytuje, spočíva v tom, že usudzujeme, že sa podobajú veciam mimo nás alebo sa s nimi zhodujú.

Musím preskúmať, či existuje Boh, hneď ako sa mi na to naskytne príležitosť; a ak zistím, že Boh existuje, musím skúmať aj to, či môže byť klamárom.