Plutarchos

Sú ako veslári, ktorí hľadia dozadu, kým veslujú loďou vpred.

Mýliť sa v úsudku síce nie je vlastnosťou múdrych, no je to prinajmenšom ľudské.

Naša myseľ je boh a ľudský duch je akési božstvo.

Viac si všímame to, čo sa prieči zvyku, než to, čo sa prieči prírode.

Pre jediné malé sústo mäsa oberáme dušu o slnko a svetlo.

Štátnik sa nezodpovedá len za to, čo hovorí a robí verejne - skúmavo sa vypytujú aj na jeho najobyčajnejšie jedlo.

Vodca má byť taký, aby dokázal hľadieť súčasne dopredu aj dozadu.

Vlasťou sa človeku stáva každé mesto, len čo sa v ňom naučí nachádzať jeho výhody.

Je ťažké, aby sa človek ubránil prirodzenej sile smrteľných vášní.

Pomalá a váhavá spravodlivosť dopadá na vinníka akoby náhodou, práve pre svoju neistotu.