Marcus Aurelius

Pamätaj si túto zásadu vždy, keď ti niečo hrozí spôsobiť bolesť: samotná vec nebola nešťastím; vydržať ju a zvíťaziť nad ňou je veľké šťastie.

Nešťastie? Nie. Šťastie, že sa to stalo, a ja som tým nebol poškodený.

Buď ako skala, o ktorú sa neustále tríštia vlny. Stojí nehybne a zúrenie mora okolo nej utícha.

Všimni si, aké prchavé a bezvýznamné je postavenie človeka – včera zárodok, zajtra mumifikované telo alebo popol.

Všetko, čo sa deje, je také obvyklé a známe ako ruža na jar a úroda v lete.

Čas je akoby riekou plynúcich udalostí, a jej prúd je silný; sotva sa niečo objaví pred zrakom, už je to unesené preč a nastupuje niečo iné, ktoré bude tiež unesené.

Vždy si všímaj, že všetko je výsledkom zmeny, a zvykni si na myšlienku, že príroda nemiluje nič viac, než meniť existujúce podoby a vytvárať z nich nové.

Všetko je pominuteľné – sláva aj tí, čo sú slávni.

Načo teda máme pracovať? Iba na tomto: na správnom porozumení, na nesebeckom konaní a na pravdivej reči.

Pamätaj, že pri každom skutku v živote treba zachovávať náležitú dôstojnosť a mieru.