Marcus Aurelius

Myseľ prispôsobuje a obracia vo svoj prospech aj prekážku, ktorá stojí v ceste konaniu. Prekážka na ceste sa stáva cestou.

Veci samy osebe nemajú nad dušou žiadnu moc. Nemajú k nej prístup, nemôžu ju pohnúť ani usmerniť. Je hýbaná a usmerňovaná iba sama sebou. Berie veci, ktoré má pred sebou, a vykladá si ich tak, ako uzná za vhodné.

Nikomu sa nestane nič, čo by nedokázal zniesť.

Túžiť po nemožnom je šialenstvo. A je nemožné, aby zlý človek netúžil práve po tomto.

To, o čom premýšľaš, určuje kvalitu tvojej mysle. Tvoja duša na seba berie farbu tvojich myšlienok.

Nebuď rozčúlený, porazený ani skľúčený z toho, že tvoje dni nie sú naplnené múdrymi a čestnými skutkami. No keď zlyháš, znovu vstaň, oslavuj to, že sa správaš ako človek – nech aj nedokonale – a plne sa venuj ceste, na ktorú si sa vydal.

Kôň na konci pretekov... pes, keď lov skončil... včela, keď má med uskladnený... a človek po tom, čo pomohol druhým. Nerobia z toho žiadnu vec.

Aké ľahké je odmietnuť a zotrieť každý dojem, ktorý je znepokojujúci alebo nevhodný, a okamžite sa vrátiť do úplného pokoja.

Za úsvitu, keď sa ti ťažko vstáva z postele, povedz si: Musím ísť do práce – ako človek. Na čo sa mám sťažovať, ak mám robiť to, na čo som sa narodil?

Vždy sa vydaj skratkou; a tou je tá rozumná. Preto hovor a konaj vo všetkom podľa najzdravšieho rozumu.