Jonathan Haidt

V tom je veľká irónia sociálnych sietí: čím viac sa do nich ponárate, tým osamelejší a depresívnejší sa stávate.

Kľúčom k citovému vývinu nie sú informácie, ale skúsenosť.

Skupiny si vytvárajú nadprirodzené bytosti nie preto, aby si vysvetlili vesmír, ale aby si usporiadali svoje spoločnosti.

Zmyslom vzdelávania nemá byť to, aby sa ľudia cítili pohodlne, ale aby premýšľali.

Ľudia neupadajú do depresie, keď čelia hrozbám spoločne; upadajú do depresie vtedy, keď sa cítia izolovaní, osamelí alebo zbytoční.

Mojím ústredným tvrdením v tejto knihe je, že práve tieto dva trendy - nadmerná ochrana v reálnom svete a nedostatočná ochrana vo svete virtuálnom - sú hlavnými dôvodmi, prečo sa deti narodené po roku 1995 stali "úzkostnou generáciou".

Pochopenie jednoduchého faktu, že morálka sa líši naprieč svetom, a dokonca aj v rámci jednotlivých spoločností, je prvým krokom k pochopeniu vlastnej "spravodlivej mysle".

Každému záleží na spravodlivosti, existujú však dva hlavné druhy. Naľavo spravodlivosť často znamená rovnosť, no napravo znamená proporcionalitu - ľudia by mali byť odmeňovaní úmerne tomu, čím prispeli, aj keby to znamenalo nerovné výsledky.

Keď skupina ľudí vyhlási niečo za posvätné, členovia takéhoto kultu strácajú schopnosť o tom jasne uvažovať. Morálka spája a zaslepuje.

Intuície prichádzajú prvé, strategické uvažovanie až druhé.