Náboženstvá sú morálnym exoskeletom. Ak žijete v náboženskej komunite, ste vpletení do siete noriem, vzťahov a inštitúcií, ktoré pôsobia predovšetkým na "slona" a ovplyvňujú tak vaše správanie.
Práve tie rituálne praktiky, ktoré noví ateisti odmietajú ako nákladné, neefektívne a iracionálne, sa napokon ukazujú ako riešenie jedného z najťažších problémov ľudstva: spolupráce medzi ľuďmi, ktorí nie sú príbuzní.
Keď skupina ľudí vyhlási niečo za posvätné, členovia takéhoto kultu strácajú schopnosť o tom jasne uvažovať. Morálka spája a zaslepuje.
Nezáleží na tom, či sa považujeme za "svetských" alebo "veriacich": v akomsi zásadnom zmysle sa všetci naťahujeme za nebesami.
Povedal, že Boh po stvorení pohyblivých nebeských telies, aby im pridelil tie rýchlosti, ktorými sa mali navždy pohybovať rovnomerným kruhovým pohybom, ich nechal vyjsť z pokoja a pohybovať sa určitými dráhami tým prirodzeným priamočiarym pohybom, akým vidíme, že sa naše telesá pohybujú zo stavu pokoja, postupne sa zrýchľujúc. A dodal, že keď takto nadobudli ten stupeň rýchlosti, aký sa Bohu zapáčilo, aby si navždy udržali, obrátil ich priamočiary pohyb na kruhový, jediný druh pohybu vhodný na to, aby sa udržiaval rovnomerne, navždy sa otáčajúc bez toho, aby sa vzďaľoval alebo približoval k akémukoľvek vopred stanovenému cieľu, ktorý by si želali.
A kto môže pochybovať, že to povedie k najhorším neporiadkom, keď mysle stvorené Bohom slobodné sú nútené slepo sa podriaďovať cudzej vôli?