Gabor Mate

Závislosti vždy vznikajú z bolesti, či už pociťovanej otvorene, alebo skrytej v podvedomí. Sú citovými anestetikami.

Ľuďom s poruchou pozornosti sa neustále hovorí, že sú „príliš citliví“ alebo že by mali prestať byť „takí precitlivení“. Rovnako dobre by sme mohli poradiť dieťaťu so senným výrivkom, aby prestalo byť „také alergické“.

Hnev si nevyžaduje nepriateľské konanie navonok. V prvom rade je to fyziologický proces, ktorý treba prežiť. Po druhé, má kognitívnu hodnotu – poskytuje dôležité informácie.

Emócie nám vykladajú svet. Majú signálnu funkciu, informujú nás o našich vnútorných stavoch, ovplyvnených podnetmi zvonku.

Sloboda v spoločnosti sa meria naším úspechom v dosahovaní toho, čo chceme, a je podmienená statusom a mocou, rasou, triedou a pohlavím. Vo vnútornom svete psychiky však sloboda znamená niečo úplne iné.

Kedykoľvek pripíšeme druhému človeku motív, napríklad „ty to robíš preto, že...“, zbavujeme sa zvedavosti a ochromujeme súcit.

Každý má nutkanie tvoriť... Ide o to, ctiť si toto nutkanie. Robiť tak je liečivé pre nás aj pre druhých; nerobiť tak umŕtvuje naše telá aj naše duše.

Zaujímaj sa aspoň tak veľmi o svoje vlastné reakcie, ako o osobu alebo situáciu, ktorá ich vyvolala.

Znova a znova to boli práve „milí“ ľudia, tí, ktorí nutkavo stavali očakávania a potreby druhých pred svoje vlastné a potláčali svoje takzvané negatívne emócie, ktorí sa v mojej rodinnej praxi objavovali s chronickými chorobami.

Zázračná moc drogy spočíva v tom, že ponúka závislému ochranu pred bolesťou a zároveň mu umožňuje zapájať sa do sveta s vzrušením a zmyslom.