Abraham Lincoln

Teraz vedieme veľkú občiansku vojnu a skúšame, či taký národ, takto počatý a takto oddaný, môže dlho obstáť.

Pred osemdesiatimi siedmimi rokmi naši otcovia priniesli na tento kontinent nový národ, počatý v slobode a oddaný zásade, že všetci ľudia sú stvorení rovní.

V tomto smutnom svete zármutok postihne každého; a mladých zasiahne s najtrpkejšou bolesťou, lebo ich zastihne nepripravených. Starší sa naučili ho vždy očakávať. Túžim priniesť aspoň nejakú úľavu vášmu terajšiemu žiaľu. Dokonalá úľava nie je možná, iba s časom. Teraz si nedokážete predstaviť, že sa ešte niekedy budete cítiť lepšie. Nie je to tak? A predsa je to omyl. Isto budete znova šťastní.

Nemôžeme uniknúť dejinám. Ohnivá skúška, ktorou prechádzame, nám bude svietiť na cestu, v cti či v hanbe, až do najposlednejšej generácie.

Tým, že dávame slobodu otrokovi, zaisťujeme slobodu aj slobodnému – česť patrí rovnako tomu, čo dávame, ako aj tomu, čo si zachovávame.

Dogmy tichej minulosti nestačia na búrlivú prítomnosť. Situácia je plná ťažkostí a my musíme povstať spolu s ňou. Keďže náš prípad je nový, musíme aj myslieť nanovo a konať nanovo.

Mojím najvyšším cieľom v tomto boji je zachrániť Úniu, a nie zachrániť či zničiť otroctvo.

Mystické struny pamäti, siahajúce od každého bojiska a hrobu vlastenca ku každému živému srdcu a domácemu kozubu na tejto rozľahlej zemi, ešte rozoznejú chór Únie, keď sa ich znova dotknú, ako sa to isto stane, lepší anjeli našej povahy.

Nie sme nepriatelia, ale priatelia. Nesmieme byť nepriateľmi.

Radšej by som bol na tomto mieste zavraždený, než by som ho vydal.