„Nemôžeme uniknúť dejinám. Ohnivá skúška, ktorou prechádzame, nám bude svietiť na cestu, v…“

Na Juhu je vojna tým, čím je inde letopočet – od nej sa všetko počíta.

Historici ukázali, že rodičia v stredoveku sa o svoje deti báli rovnako ako my dnes, a v devätnástom storočí už existujú doklady o mrežiach na oknách, ktoré mali chrániť malé deti pred pádom, ako aj o vodiacich šnúrkach, aby sa deti pri prechádzkach nezatúlali.

Aj v časoch segregácie bolo na Juhu dosť premiešania, no bolo to v prospech a pre pohodlie bielych ľudí, nie nás.

Vtedy som nechápala, prečo je toľko aktivít Klanu, no neskôr som sa dozvedela, že to bolo preto, že sa z prvej svetovej vojny vracali afroamerickí vojaci a správali sa, akoby si zaslúžili rovnaké práva, pretože slúžili svojej krajine.

To bol rozdiel medzi černošskými otrokmi a bielymi zmluvnými sluhami. Černošskí otroci si väčšinou nesmeli ponechať svoje mená, ale dostávali nové mená od svojich majiteľov.

Každý sa svojej minulosti drží zo všetkých síl, pretože je kotvou jeho identity.