„Vážený pán prezident, blahoželám vám v mene všetkých prítomných a všetkého nášho ľudu k…“

Zo dvoch možných foriem presahovania vedie ničivosť k utrpeniu, tvorivosť k šťastiu.

Šťastie je znakom toho, že človek našiel odpoveď na problém ľudskej existencie: produktívne uskutočnenie svojich možností, a tým súčasne jednotu so svetom pri zachovaní integrity svojho ja. Keď vynakladá svoju energiu produktívne, zvyšuje svoje sily, „horí, a pritom sa nespaľuje“.

Problém je v tom, že máme zlý zvyk, ktorý podporujú pedanti a vyberaní znalci, považovať šťastie za niečo dosť hlúpe.

Urobte, čo pokladáte pre seba za lepšie. Čo vás urobí šťastnejšou. Ak vám zamestnanie prinesie uspokojenie a lepšiu náladu, bude to pre dieťa oveľa lepšie, než keby ste doma sedeli s pocitom, že vám v živote niečo uniká. Starajte sa, aby ste sami boli šťastnejšia – ale nezabudnite to priniesť svojmu dieťaťu.

Psychológovia vedia, čo je v línii ľudského rodu pozitívne a čo negatívne, čo robí ľudí šťastnejšími, čo pôsobí, že sa cítia sami so sebou spokojnejší a že sami seba lepšie prijímajú. Je to vtedy, keď žijú, pracujú a milujú v tom poriadku, ktorý bol do človeka vývojom zabudovaný, alebo mu bol daný.

Táto oblasť ega je zároveň zdrojom nášho najhlbšieho utrpenia aj nášho najvyššieho šťastia.