„Zmier sa s tichom a pripomeň si, že práve v tomto priestore si spomenieš na svojho ducha…“

Človek síce môže konať v rozpore s Božími príkazmi, pokiaľ sú zapísané ako zákony v mysliach nás samých alebo prorokov, no proti tomu večnému Božiemu dekrétu, ktorý je zapísaný vo všeobecnej prírode a týka sa chodu prírody ako celku, nezmôže nič.

Dokonalosť veci neruší jej existenciu, ale naopak, ju potvrdzuje. Nedokonalosť ju naopak ruší; preto si nemôžeme byť ničím istejší než existenciou bytosti absolútne nekonečnej či dokonalej – teda Boha.

Boh je bezprostrednou príčinou všetkých vecí, nikdy nie príčinou vzdialenou.

Nepokladám za nevyhnutné pre spásu poznať Krista podľa tela; no pokiaľ ide o večného Syna Božieho, teda večnú múdrosť Božiu, ktorá sa prejavila vo všetkých veciach, a predovšetkým v ľudskej mysli, a nadovšetko v Ježišovi Kristovi, vec sa má úplne inak.

Moje presvedčenie o Bohu sa značne líši od toho, ktoré bežne zastávajú dnešní kresťania. Ja totiž zastávam názor, že Boh je príčinou všetkých vecí, ktorá v nich zotrváva, nie taká, ktorá by ich presahovala. Hovorím, že všetky veci sú v Bohu a hýbu sa v Bohu.

Medzi konečným a nekonečným niet porovnania; rozdiel medzi Bohom a najväčšou a najdokonalejšou stvorenou vecou nie je o nič menší než rozdiel medzi Bohom a najmenšou stvorenou vecou.