Všetky výroky

Keď som mal dvanásť rokov, otec mi podal filmovú kameru, nástroj, ktorý mi umožnil pochopiť tento svet.

Neznášam, keď sa chcem pozerať na plátno a niekto vedľa mňa mľaská. Nie som predsa prasiatko, aby som sa musela v sále napchávať kukuricou.

Zažila som absolútnu slobodu – cítila som, že moje telo je bez hraníc, nekonečné; že bolesť nezáleží, že nezáleží vôbec na ničom – a opojilo ma to.

Úloha osobnosti v dejinách pozostáva prakticky z ochoty dotyčnej osobnosti zomrieť alebo sa nechať zabiť skôr, ako stačila odvolať.

Alebo hanobiť svoje staré piesne. Tým by som mohol uraziť priaznivcov, fanúšikov, pretože by som vlastne kritizoval to, čo mali radi oni.