Výroky o viere

Chcel si, aby sa Božie predstavy o tom, čo je pre teba najlepšie, zhodovali s tvojimi predstavami, no zároveň si chcel, aby zostal všemohúcim Stvoriteľom neba a zeme, ktorý ti tvoje želanie riadne splní. A predsa, keby zdieľal tvoje predstavy, prestal by byť všemohúcim Otcom.

Dostanem vždy to, čo chcem? Nie! Ale vždy dostanem to, čo chce Boh. To isté platí aj pre teba. Či už si kresťan, alebo nie, nikdy si nesmieš myslieť, že stačí v niečo len veriť. Môžeš veriť vo svoje sny, ale musíš konať, aby si ich naplnil. Môžeš veriť vo svoj talent a mať dôveru vo svoje schopnosti, ale ak ich nerozvíjaš a nevyužívaš, na čo sú ti dobré? Môžeš veriť, že si dobrý a starostlivý človek, ale ak sa k druhým nesprávaš dobre a s ohľaduplnosťou, kde je dôkaz?

Viera aj strach od teba vyžadujú to isté – veriť v niečo, čo nevidíš. Vyber si!

Dôveruj svojmu vnútornému vedeniu, že ti odhalí všetko, čo potrebuješ vedieť.

A ako vlastne z dôkazu vyplýva Božia existencia? Vyplýva z neho priamo, bez akéhokoľvek prerušenia súvislosti? Alebo tu nemáme obdobu správania malých kartezianskych bábik? Len čo bábiku pustím, postaví sa na hlavu. Len čo ju pustím — musím ju teda pustiť. Tak je to aj s dôkazom. Kým sa dôkazu držím, teda kým ho stále dokazujem, existencia sa nedostaví, už len preto, že ju práve dokazujem; no keď dôkaz pustím, existencia je tu. No aj toto pustenie je istotne niečo — je to skutočne môj vlastný príspevok. Nemusí sa aj toto zarátať, tento malý okamih, akokoľvek krátky — nemusí byť dlhý, veď je to skok. Nech je tento okamih akokoľvek krátky, čo aj len okamžité „teraz", toto „teraz" sa musí započítať.