Výroky o umení

S maľbou zaobchádzam tak, ako zaobchádzam s vecami - okno maľujem tak, ako sa pozerám z okna. Ak sa mi v obraze otvorené okno nepáči, zatiahnem záclonu a zavriem ho, tak ako by som to urobil vo vlastnej izbe. V maľbe, rovnako ako v živote, treba konať priamo.

Sú maliari, ktorí premenia slnko na žltú škvrnu, no sú aj iní, ktorí vďaka svojmu umeniu a rozumu premenia žltú škvrnu na slnko.

Mnohí sa domnievajú, že kubizmus je iba prechodným umením, experimentom, ktorý má priniesť neskoršie výsledky. Kto si to myslí, ten mu neporozumel.

Keď nemám červenú, použijem modrú.

Ako môžete od diváka očakávať, že môj obraz prežije tak, ako som ho prežíval ja? Obraz vo mne vzniká už dávno predtým - kto vie, ako dávno - cítil, videl a maľoval som ho, a predsa na druhý deň mu už ani ja sám nerozumiem. Ako môže niekto preniknúť do mojich snov, mojich pudov, mojich túžob, mojich myšlienok, ktoré sa formovali tak dlho a napokon vystúpili na povrch, a najmä pochopiť, čo som do obrazu vložil, možno aj nevedomky?