Výroky o poézii

Nedávno som si kúpil knihu voľného verša. Za dvanásť dolárov.

Preukázali mu tú česť, že ho pokladali za šialenca, no prepustili ho na slobodu, keď zistili, že je iba básnikom.

Pound je šialený. Všetci básnici sú. Musia byť.

Plniac tieto nezmyselné rozkazy, z básnikov sa stali zlievači, ktorí nevlastnú zvonovinu odlievali do obecných kadlubov.

Keď moc vedie človeka k arogancii, poézia mu pripomína jeho obmedzenia. Keď moc zužuje oblasti záujmov človeka, poézia mu pripomína bohatstvo a rozmanitosť jeho existencie. Keď moc kazí, poézia čistí. Umenie totiž ustanovuje základnú ľudskú pravdu, ktorá musí slúžiť ako skúšobný kameň nášho úsudku.