Výroky o človeku

Veľkosť človeka je v tom, že je mostom, a nie cieľom.

Príroda chcela, aby si človek sám, vlastnou silou, vytvoril všetko, čo presahuje mechanické usporiadanie jeho živočíšnej existencie.

Ľudská prirodzenosť sa najviac podobá včele, ktorá nedokáže žiť sama - veď osamotená hynie.

Každý pokrok v našom poznaní kozmu však ukázal, že žijeme na kozmickom zrnku prachu, obiehajúcom priemernú hviezdu na vzdialenom predmestí obyčajnej galaxie medzi sto miliardami galaxií vo vesmíre. Správa o našej kozmickej nedôležitosti spúšťa v ľudskej psychike pôsobivé obranné mechanizmy.

Keď ľudia pociťujú vlastnú bezvýznamnosť ako jednotlivci, trpí tým aj ich zmysel pre ľudskú zodpovednosť.