Bežné veci, ktoré ľudia (súdiac podľa ich konania) pokladajú za najvyššie dobro, možno zaradiť do troch skupín: bohatstvo, sláva a zmyslové pôžitky. Týmito troma je myseľ tak pohltená, že sotva dokáže pomyslieť na akékoľvek iné dobro.
Každé pozemské či svetské dobro je samo osebe sebecké, závistlivé; jeho vlastnenie je závisťou, alebo z nej pramení, a jedným či druhým spôsobom musí robiť druhých chudobnejšími — čo mám ja, to nemôže mať niekto iný; čím viac mám ja, tým menej musí mať niekto iný.