„Dostojevskij raz povedal: „Obávam sa len jednej veci – že nebudem hoden svojho utrpenia.““

Ani raz som nevykríkol, čo je samo osebe niečo takmer zázračné.

Baví ma ten boj. Do istej miery ma baví aj to trápenie, hoci si ho nežiadam, nevyzývam ho.

Bolesť je nevyhnutná. Utrpenie je voliteľné.

Utrpenie bolo silnejším učiteľom než čokoľvek iné a naučilo ma pochopiť, aké bývalo tvoje srdce. Bol som ohýbaný a lámaný, ale - dúfam - do lepšieho tvaru.

Iba plné poludňajšie slnko zmenšuje tvoj tieň. Ale ten tieň ti pritom slúžil! To, čo ťa zraňuje, ťa zároveň žehná. Tma je tvojou sviečkou.

Tieto bolesti, ktoré cítiš, sú poslami. Počúvaj ich.