„Keby to bolo tak, ako si myslí namyslená rozumnosť, hrdá na to, že sa nedá oklamať, totiž…“

Z lásky sa Boh stáva človekom. Hovorí: Tu vidíš, čo znamená byť človekom; no dodáva: Daj si pozor, lebo som aj Boh — blahoslavený je ten, kto sa nade mnou nepohorší.

Bezprostredná láska môže dospieť až k zúfalstvu, ukazuje, že je v zúfalstve, že aj vtedy, keď je šťastná, miluje silou zúfalstva.

Keby som si mal predstaviť dievča hlboko zaľúbené a nejakého muža, ktorý by chcel celou silou svojho rozumu a poznania zosmiešniť jej vášeň, tak isto by nešlo o to, že by si zaľúbené dievča muselo vyberať medzi svojím bohatstvom a výsmechom. Nie, ale keby jej nejaký nesmierne chladný a vypočítavý muž pokojne povedal: „Vysvetlím ti, čo je láska," a dievča by uznalo, že všetko, čo jej povedal, je celkom správne — pýtam sa, či by si nakoniec nezvolilo skôr jeho úbohý zdravý rozum než svoje bohatstvo?

Ach, môžem naozaj veriť básnikovým rozprávaniam, že keď človek prvý raz uzrie predmet svojej lásky, zdá sa mu, že ju videl už dávno predtým, že každá láska, tak ako každé poznanie, je rozpomínanie, že aj láska má svoje proroctvá v jednotlivcovi?

Láska je boh, ktorý napomáha bezpečnosti mesta.

Zduchovnenie zmyselnosti sa nazýva láska.