„Všetko, čo má ešte prísť, spočíva v neistote; žiť začni ihneď.“

Každý deň, ktorý príde, treba privítať a hneď si ho privlastniť, akoby to bol ten najkrajší deň. To, čo uletí, treba zachytiť za letu.

Nič, Lucilius, nie je naozaj naše, iba čas. Príroda nám zverila vlastníctvo tejto jedinej veci, tak prchavej a klzkej, že nás z jej držby môže vytlačiť ktokoľvek, kto bude chcieť.

Ľudia si vážia každý peniaz, ktorý zarobia svojou prácou, ale nikto neráta hodnotu času – míňajú ho, akoby nič nestál.

Nie je nám daný krátky život, my si ho skracujeme sami; nie sme ním zle vybavení, ale míňame ho márnotratne.

Ver mi, je znakom veľkého človeka, povzneseného nad ľudský omyl, nedovoliť, aby sa jeho čas premrhal – žije najdlhšie práve preto, lebo všetok dostupný čas venoval sebe samému.

Blázon má okrem iných chýb aj tento – neustále sa len chystá žiť.