„Cestou von je vydať sa do svojho strachu a čeliť vlastnej chamtivosti, slabostiam a núdzi.“

Tvoriví ľudia sa vyznačujú tým, že dokážu žiť s úzkosťou, hoci za dar "božského šialenstva" môžu platiť vysokú cenu v podobe neistoty, citlivosti a bezbrannosti. Neutekajú pred nebytím, ale tým, že sa s ním stretávajú a zápasia, ho donútia zrodiť bytie.

Vzťah medzi záväzkom a pochybnosťou vôbec nie je protikladný. Záväzok je najzdravší vtedy, keď nie je bez pochybností, ale napriek pochybnostiam.

Je veľmi príznačné, ba takmer pravidlom, že morálna odvaha má svoj zdroj v stotožnení sa s utrpením blížnych prostredníctvom vlastnej citlivosti.

Odvaha nie je iba jednou z hodnôt popri iných osobných hodnotách, akými sú láska či vernosť. Je základom, ktorý podopiera a dáva skutočnosť všetkým ostatným čnostiam a osobným hodnotám. Bez odvahy naša láska vybledne na obyčajnú závislosť. Bez odvahy sa naša vernosť stáva konformizmom.

Moje skúsenosti z psychoterapie ma presviedčajú, že najväčšiu odvahu si vyžaduje jednoduchý akt - bez hnevu či zlosti oznámiť druhému svoje najhlbšie myšlienky.

Fyzická odvaha akoby závisela od toho, či človek cíti, že bojuje aj za druhých, nielen za seba.