„Umelecké dielo je dobré, ak vyrástlo z nevyhnutnosti.“

Rovnako ako sa tvorivý umelec nesmie rozhodovať, nesmie sa ani k ničomu obrátiť chrbtom: jediné odmietnutie a je vyvrhnutý zo stavu milosti a stáva sa hriešnym až do špiku.

Iste je všetko umenie výsledkom toho, že sme boli v nebezpečenstve, že sme prešli skúsenosťou až do konca, kam už nikto nemôže ísť ďalej.

Vedec môže predstierať, že jeho práca nie je on sám, že je to len neosobná pravda. Umelec sa za pravdu schovať nemôže. Nemôže sa schovať nikde.

Umelec sa zaoberá tým, čo sa nedá povedať slovami. Umelec, ktorého médiom je próza, to robí slovami. Románopisec hovorí slovami to, čo sa slovami povedať nedá.

Niekedy je človek veľmi nahnevaný a káže, ale viem, že dokázať tézu znamená uzavrieť ju. Nechať čitateľa slobodne rozhodnúť, čo vaše dielo znamená, to je skutočné umenie; robí dielo nevyčerpateľným.

Úhrnem tedy je možno říci, že krásná literatura je vyjadřování starých věcí věčně novým způsobem, kdežto noviny jsou vyjadřování věčně nové skutečnosti způsobem ustáleným a neměnným.