„Zdá sa, že každý má jasnú predstavu o tom, ako by mali žiť druhí, ale žiadnu o svojom…“

Súcit našej povahy sa posilňuje premýšľavým uvažovaním a otupuje bezmyšlienkovým používaním.

Musí byť silná myseľ, ktorá rozhodne formuje vlastné zásady; prevláda totiž druh intelektuálnej zbabelosti, pre ktorú mnohí ľudia z tejto úlohy ustupujú alebo ju robia len napoly.

Myšlienka dostáva zmysel, keď je dostupná ľudom.

Poznámka sebe: Je dobrý nápad pýtať sa: „Čo nerobím?“

Najskôr sa hneváme a vzrušujeme v odpore voči nejakej myšlienke vtedy, keď si sami nie sme celkom istí svojím stanoviskom a vnútorne nás láka pridať sa na druhú stranu.

Jednou zvláštnou výhodou skeptického postoja mysle je, že sa človek nikdy nermúti, keď zistí, že sa nakoniec mýlil.