„Na svete je len jedna vec horšia než to, keď sa o niekom hovorí – a tou je, keď sa o ňom…“

Každý človek má vraj svoju osobitú ctižiadosť. Neviem, či je to pravda, no o sebe môžem povedať, že nemám väčšiu, než byť naozaj vážený svojimi blížnymi tým, že sa stanem hodným ich úcty.

Koľko šľachetných skutkov žien upadlo do zabudnutia!

Budovanie dobrej povesti trvá dvadsať rokov a jej zničenie päť minút. Ak nad tým budeš rozmýšľať, budeš robiť veci inak.

Keď sa pozerám na narcizmus cez optiku zraniteľnosti, vidím strach založený na hanbe z toho, byť obyčajný. Vidím strach, že sa nikdy nebudem cítiť dostatočne výnimočný na to, aby som bol všimnutý, milovaný, aby som niekam patril, alebo aby som si vypestoval zmysel pre účel.

Ohrozenie nášho postavenia v očiach druhých je biologicky pozoruhodne silné – takmer také silné, ako ohrozenie nášho samotného prežitia.

Nič neplodí aroganciu tak ako úspech – séria víťazstiev na bojisku či v biznise. Vojenskí velitelia nesmú nikdy zabúdať, aké vysoké sú stávky: životy ich vojakov.