Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým
sa ale pohádali a jeden z nich
dostal facku od toho druhého.
Dotyčný, než by niečo povedal,
zohol sa a napísal prstom do
piesku: \"Dnes mi môj najlepší
priateľ dal facku.\" Putovali...
ďalej. Došli ku krásnej oáze
s jazierkom. Rozhodli sa, že
sa okúpu. Ten, ktorý dostal facku
sa začal topiť, ale ten druhý
ho zachránil, vytiahol z vody.
Keď sa prebral, vytesal do kameňa:
\"Dnes mi môj najlepší priateľ
zachránil život.\" Kamarát
sa ho pýta: \"Keď som Ťa udrel,
napísal si to len do piesku a
tentokrát si to vytesal do kameňa.
Prečo?\" Odpovedal: \"Vieš,
keď mi niekto ublíži, píšem to
len do piesku, aby vietor tieto
riadky odfúkol na znak odpustenia.
Ale keď mi niekto pomôže, vytesám
to do kameňa, aby to tam ostalo
naveky.\" Nauč si svoj žiaľ
a svoje krivdy písať len do piesku
a svoje šťastie vyryť do kameňa