„Moje svedomie mi nedovolí ísť zastreliť svojho brata, alebo nejakých tmavších ľudí v…“

V tú noc som sa modlila s čistým svedomím a čistým srdcom. Prvýkrát odvtedy, čo som vošla do tej kúpeľne, som spala v pokoji.

Naisto som sa naučila, že niesť v sebe hanbu je najťažším bremenom zo všetkých. Keď sa nemáte za čo hanbiť, keď viete, kto ste a za čím si stojíte, stojíte v múdrosti.

Pochybnosť je bratom hanby.

V deň, keď ľudské svedomie stratí smer, bude po všetkom.

Je čas, aby sa tento obludný spánok ľudského svedomia skončil.

Moja kontrola každého účtu bola úkonom, ktorým som uvoľňoval peniaze svojho zamestnávateľa z pokladnice, a niesla väčšiu zodpovednosť než míňanie mojich vlastných – ledabolé vedenie takýchto vecí podľa mňa nemôže dlhodobo obstáť.