„V miere, v akej odmietame dar života, objímame smrť.“

V každom z nás je akýsi „životný inštinkt“, ktorý neustále smeruje k zdraviu, šťastiu a k všetkému, čo človeku prináša viac života.

Keď si uvedomíme, že hranice medzi prácou a hrou sú umelé, môžeme veci vziať do vlastných rúk a pustiť sa do náročnej úlohy – urobiť náš život žitejším.

Empatia je nevyhnutnou súčasťou zmysluplného života.

Naplnený život si vyžaduje viac než len plnenie požiadaviek tých, čo majú moc. A pritom v našich kanceláriách a triedach máme priveľa poslušnosti a primálo skutočného zaujatia.

Ľudské bytosti majú vrodenú vnútornú túžbu byť samostatné, slobodne sa rozhodovať a byť spojené s ostatnými. A keď sa táto túžba uvoľní, ľudia dosahujú viac a žijú bohatší život.

Keď som vyrastala, moja biologická mama bojovala so závislosťou od drog a alkoholu a striedavo bola vo väzení. Nikdy som nemala mamu, za ktorou by som mohla utekať. Pamätám si, že som bola stále hladná a vystrašená. V troch rokoch ma umiestnili do pestúnskej starostlivosti.