„Nič si necením viac, než byť a javiť sa vďačným.“

Vo svojich vzťahoch s ľuďmi som zistil, že z dlhodobého hľadiska nepomáha správať sa, akoby som bol niečím, čím nie som.

Radšej by som počul, že taký človek ako Plutarchos vôbec nejestvuje, než aby sa hovorilo, že Plutarchos je nestály, vrtkavý, popudlivý či neodpúšťajúci človek.

Je chvályhodné pochádzať zo vzácneho rodu, no táto sláva patrí našim predkom.

Dejiny veľkých mužov mi slúžia ako zrkadlo, v ktorom sa učím usporadúvať a zdobiť vlastný život; keď sa v mysli obraciam k týmto vznešeným príkladom, dokážem sa zbaviť podlých a nízkych myšlienok, ktoré do nej vnáša styk so zlou spoločnosťou.

Pre toho, kto túži po ozajstnom šťastí, ktoré závisí najmä od charakteru a povahy, nie je narodenie v neveľkom a bezvýznamnom meste žiadnou prekážkou.

Keďže je ťažké, ba takmer nemožné, ukázať život bez jedinej škvrny, pri cnosti sa musíme držať presne pravdy; chyby a poklesky si však zaslúžia skôr zhovievavé pochopenie než škodoradostné vypichovanie.