„Náhodou som pracovala s chlapmi a mali porady, na ktoré - požiadala som o povolenie ísť a…“

Po celej Afrike sú ženy primárnymi opatrovateľkami, nesúc značnú zodpovednosť za obrábanie pôdy a kŕmenie svojich rodín. V dôsledku toho si často ako prvé uvedomia škody na životnom prostredí, keď sa zdroje stávajú vzácnymi a nie sú schopné uživiť ich rodiny.

Raz tu budú dievčatá a ženy, ktorých meno už nebude znamenať len opak mužského, ale niečo samo osebe, niečo, čo nenúti myslieť na doplnok a hranicu, ale iba na život a skutočnosť: ženská ľudská bytosť.

Prečo by sme ich teda pripúšťali k abecede a potom ich odháňali od kníh? Bojíme sa ich hlúposti? Čím viac zamestnáme ich myšlienky, tým menej miesta nájde hlúposť, ktorá vzniká z prázdnoty mysle.

Aj ženy sú stvorené na Boží obraz a majú podiel na jeho milosti a na kráľovstve budúceho sveta. Sú obdarené rovnakou bystrosťou mysle a schopnosťou poznávať (často väčšou než druhé pohlavie).

Dnes sa v Afganistane narodí dievčatko. Jeho matka ho bude držať a kŕmiť, utešovať ho a starať sa oň – presne tak ako akákoľvek matka kdekoľvek na svete. V týchto najzákladnejších prejavoch ľudskej prirodzenosti ľudstvo nepozná žiadne rozdiely.

Ako dvadsaťročná som si uvedomila, že sa nemôžem prispôsobiť ženskej úlohe, ako ju chápal môj otec, a požiadala som ho o dovolenie venovať sa profesionálnej kariére. Za osem mesiacov som doplnila medzery v latinčine, gréčtine a matematike, odmaturovala som a nastúpila na lekársku fakultu v Turíne.