„Nezáležalo na tom, aká bezútešná bola situácia alebo aká otupujúca ich priemernosť –…“

Moja viera je v neznámom, vo všetkom, čomu nerozumieme rozumom; verím, že to, čo presahuje naše chápanie, je v iných rozmeroch jednoduchým faktom.

Verím, že viera je predchodcom všetkých našich myšlienok. Bez viery by sa nikdy nemohla vyvinúť hypotéza, teória, veda ani matematika. Verím, že viera je rozšírením mysle. Je to kľúč, ktorý popiera nemožné.

Optimizmus je odcudzená forma viery, pesimizmus odcudzená forma zúfalstva. Ak skutočne reagujeme na človeka a jeho budúcnosť, teda zainteresovane a „zodpovedne“, môžeme reagovať len vierou alebo zúfalstvom.

Len človek, ktorý má vieru v seba, je schopný byť verný druhým.

Tým, že redukovali myšlienku na vzorec a nahradili voľbu poslušnosťou, premenili títo kazatelia živé slovo na mŕtvy zákon.

Tí, ktorí majú šťastie mať vieru, dostávajú veľkú oporu vo všetkých životných etapách. Ak namiesto antropomorfného Boha, ktorý odmeňuje dobrých, dosadíme imperatív vtlačený do nášho genetického programu, že dobré skutky majú cenu samy osebe a že zlo má svoj vlastný trest, nájde rovnakú odpoveď neveriaci aj veriaci.