„Áno, som taký slobodný. A aká nádherná neprítomnosť je moja duša.“

Ako dieťa som si predstavoval dušu ako draka, tieň vznášajúci sa vo vzduchu ako modrý dym - obrovské okrídlené stvorenie, napoly vtáka, napoly rybu. No vnútri toho draka bolo všetko červené.

Sme citoví analfabeti... Učia nás všetko možné o tele, o poľnohospodárstve na Madagaskare, o druhej odmocnine z pí... ale ani slovo o duši. Sme priepastne nevedomí, pokiaľ ide o nás samých aj o druhých.

Cítime a poznávame skúsenosťou, že sme večné.

Zistíš, akú úplnú bezmocnosť majú vonkajšie veci oproti čarovnej sile duše, ktorá ovláda samu seba.

Mojím hlavným a najpodstatnejším cieľom v živote je zostať spojená so svetom ducha. O všetko ostatné sa postará samo – to viem naisto. A mojou najdôležitejšou duchovnou praxou je snaha žiť v prítomnom okamihu. To je, priatelia, tajomstvo radostného života.

Celého nášho života sa týka to, či je duša smrteľná, alebo nesmrteľná.