„Na jedneho, kto seka zlo pri koreni, pripada tisic takych, co sekaju len jeho konare.“

Keby som s istotou vedel, ze ku mne niekto ide s vedomym umyslom urobit mi dobro, utekal by som, kym by som vladal.

To, že človek pozná rozdiel medzi dobrom a zlom, dokazuje jeho rozumovú nadradenosť nad ostatnými tvormi; no to, že dokáže konať zle, dokazuje jeho mravnú podradenosť voči každému tvorovi, ktorý to nedokáže.

Napokon, ak chceme, aby z dieťaťa vyrástol naozaj súcitný človek, nestačí vedieť, či práve urobilo niečo prospešné. Chceli by sme vedieť prečo.

Podozrenie vždy prenasleduje vinné svedomie; zlodej sa bojí, že za každým kríkom číha strážnik.

Vina je taká plná neobratnej žiarlivosti, že sa prezradí zo strachu, aby sa neprezradila.

Človek sa môže usmievať, usmievať, a pritom byť darebákom.