Nemohli by isté neresti mať k charakteru ten istý vzťah, aký má strnulosť ustálenej predstavy k rozumu?
Zdroj výroku
✓ Overený zdroj
- Dielo
- Smiech (Le Rire) (1900)
- Originál (angličtina)
- „Might not certain vices have the same relation to character that the rigidity of a fixed idea has to intellect?“
- Odkaz
- gutenberg.org ↗
Slovenské znenie je redakčný preklad. Znenie originálu bolo porovnané so zdrojom.
Súcit našej povahy sa posilňuje premýšľavým uvažovaním a otupuje bezmyšlienkovým používaním.
Musí byť silná myseľ, ktorá rozhodne formuje vlastné zásady; prevláda totiž druh intelektuálnej zbabelosti, pre ktorú mnohí ľudia z tejto úlohy ustupujú alebo ju robia len napoly.
Myšlienka dostáva zmysel, keď je dostupná ľudom.
Poznámka sebe: Je dobrý nápad pýtať sa: „Čo nerobím?“
Najskôr sa hneváme a vzrušujeme v odpore voči nejakej myšlienke vtedy, keď si sami nie sme celkom istí svojím stanoviskom a vnútorne nás láka pridať sa na druhú stranu.
Jednou zvláštnou výhodou skeptického postoja mysle je, že sa človek nikdy nermúti, keď zistí, že sa nakoniec mýlil.
Ďalšie od autora Henri Bergson