„Kým nezačneme tlieskať pokore, nepochopíme základný kameň úspechu.“

Krajná pýcha alebo krajná skľúčenosť svedčia o krajnej neznalosti seba samého.

Papier pozná každý. No niektorí ľudia si vážia každý jeho list, iní s ním zaobchádzajú menej úctivo, akoby ho bolo všade dosť. Ktorý postoj je konštruktívnejší? Keď o tom rozmýšľam, napadá mi, že náš vzťah k drobným, na prvý pohľad bezvýznamným veciam každodenného života môže byť veľmi dôležitou vecou – náš vlastný život je ovplyvnený tým, ako o nich súdime. Ľahostajný postoj k veciam sa totiž ľahko prenesie aj na ľudí. Azda sa oplatí vážiť si všetko, lebo to v nás môže vypestovať aj postoj vďačnosti voči každému človeku.

Albert Einstein vedel, že nebol o nič väčší než ty alebo ja. Je to naša nevedomosť, ktorá nás vedie k presvedčeniu, že bol väčší, že bol obdarený nejakou zvláštnou silou.

Ušľachtilé skutky sú najviac hodné úcty vtedy, keď sú skryté.

Nevznášajú sa vo vzduchu, celkom mimo našej spoločnosti. Nie, nie; ak sú väčší než my, je to preto, že majú hlavy vyššie; no ich nohy sú tak nízko ako naše.

Stojím tu s vedomím, že toto ocenenie nie je o mne. Je o tom, čo sa stane, keď sa komunita postaví za svoje deti.