„V horách vedie najkratšia cesta z vrcholu na vrchol – no na to treba mať dlhé nohy.“

Ak máme svoje vlastné prečo v živote, vyrovnáme sa takmer s akýmkoľvek ako.

Túto potrebu môžeme nazvať sebarealizáciou (túžbou človeka po vlastnom naplnení). Túto tendenciu možno vyjadriť ako túžbu stávať sa čoraz viac tým, čím človek je, stať sa všetkým, čím je schopný sa stať.

Ak sa vedome rozhodnete byť menej, než na čo máte, varujem vás, že budete po zvyšok života hlboko nešťastní. Budete sa vyhýbať vlastným schopnostiam, vlastným možnostiam.

Ľudia, ktorí tvrdia, že život nestojí za nič, tým v skutočnosti hovoria, že sami nemajú žiadne osobné ciele, ktoré by za to stáli.

Človek si udržiava rovnováhu, vyrovnanosť a pocit istoty len vtedy, keď sa pohybuje vpred.

Úlohou vedomého, rozumného myslenia je rozhodnúť sa, čo chcete, vybrať si ciele, ktoré chcete dosiahnuť, a sústrediť sa na ne namiesto toho, čo nechcete. Tráviť čas a úsilie sústredením sa na to, čo nechcete, nie je rozumné.