„Všetko, čo hovoríš, je nudné a nezrozumiteľné, no to samo osebe ešte neznamená, že to nie…“

Kľúčová otázka, ktorej čelíme v psychológii a ďalších oblastiach vied o človeku, je práve táto priepasť medzi tým, čo je abstraktne pravdivé, a tým, čo je existenciálne skutočné pre konkrétneho žijúceho človeka.

Každý tón hlasu je lož, každé gesto je faloš, každý úsmev je grimasa.

Plánujem pokúsiť sa obmedziť iba na pravdu. To je ťažké pre starého, nenapraviteľného mučeníka fantázie a klamára, ktorý nikdy neváhal dať pravde takú podobu, akú si podľa neho vyžadovala chvíľa.

Sebaportrét je niečo, do čoho by sa človek nikdy nemal púšťať, pretože je nesprávne klamať, aj keď sa človek snaží povedať pravdu.

Pravda je meradlom seba samej i nepravdy.

Musíme si dať pozor, aby sme za pravdivé nepokladali niečo, čo je len pravdepodobné. Lebo len čo vpustíme jednu nepravdu, nasledujú za ňou nekonečne mnohé ďalšie.