Musíme rozšíriť rozsah a mierku vedomia, aby sme boli schopní lepšie pochopiť povahu vesmíru a zmysel života.
Zdá sa, že vedomie je veľmi vzácna a cenná vec, a mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme uchovali svetlo vedomia.
Ak predpokladáte čo i len akékoľvek tempo zlepšovania, hry sa nakoniec stanú nerozoznateľnými od reality. Mohli by sme byť v základnej realite, no ide len o pravdepodobnosť – existuje totiž veľmi veľa simulácií.
Nielen v oblasti obchodu, ale aj vo svete myšlienok naša doba usporadúva riadny výpredaj. Všetko sa dá zohnať za takú lacnú cenu, že je otázne, či sa napokon nájde niekto, kto bude chcieť ponúknuť. Každý špekulatívny stanovovateľ cien, ktorý svedomito upriamuje pozornosť na významný pochod modernej filozofie, každý súkromný docent, vychovávateľ a študent, každý drobný nájomca a chalupník ide ešte ďalej. Snáď by bolo nevhodné a nevčasné pýtať sa ich, kam vlastne idú.
Podobnosť medzi Kristom a Sokratom spočíva v podstate v ich nepodobnosti. Tak ako filozofia začína pochybnosťou, aj život, ktorý možno nazvať ľudským, začína iróniou.
Vedomie predpokladá samo seba, a pýtať sa na jeho pôvod je rovnako márna a sofistická otázka ako tá stará: „Čo bolo prv, ovocný strom, alebo kameň? Nebol azda kameň, z ktorého vzišiel prvý ovocný strom? Nebol azda ovocný strom, z ktorého vzišiel prvý kameň?"