„V podstate optimistický štýl znamená prisvojiť si zásluhy za úspechy, no niesť len malú…“

Skutočný optimizmus začína zúfalstvom: optimizmus človeka, ktorý nič neočakáva, ktorý vie, že nemá žiadne práva a nič mu nepatrí, a ktorý sa teší z toho, že sa spolieha iba sám na seba a koná sám pre dobro všetkých.

Každá organizácia má svoje dobré aj zlé stránky, žiadna nie je bez chýb. Predstav si, že nastúpiš do firmy a nájdeš v nej nedostatky. Usúdiš, že je celá zlá? Alebo uznáš, že má svoju slabú stránku, no s chuťou sa ju pokúsiš napraviť či zlepšiť? Tieto dva postoje sú zásadne odlišné. Ten druhý ti získa dôveru druhých a ich ochotu spolupracovať. Pozerať sa na veci pozitívne môže byť práve semienkom úspechu.

Všetko sa napokon vždy obráti vo váš prospech.

Optimizmus je celkom legitímna reakcia na zlyhanie.

Som Žid zo Stredozápadu. Myslím, že to úplne vysvetľuje môj presný spôsob uvažovania - som veľmi optimistický a zároveň pripravený na to, že sa veci môžu kedykoľvek strašne pokaziť.

Zvoľte si optimizmus.