Wangari Maathai

Chcem vyzvať mladých ľudí, aby sa zaviazali k činnostiam, ktoré prispievajú k dosiahnutiu ich dlhodobých snov. Majú energiu a tvorivosť na to, aby formovali udržateľnú budúcnosť. Mladým ľuďom hovorím: ste darom pre svoje komunity a skutočne pre svet. Ste naša nádej a naša budúcnosť.

Priemysel a globálne inštitúcie musia ďalej pochopiť, že zabezpečenie ekonomickej spravodlivosti, rovnosti a ekologickej integrity má väčšiu hodnotu než zisky za každú cenu. Extrémne globálne nerovnosti a prevládajúce spotrebné vzorce pokračujú na úkor životného prostredia a pokojného spolužitia. Voľba je na nás.

Nemôže byť mier bez spravodlivého rozvoja; a nemôže byť rozvoj bez udržateľného hospodárenia so životným prostredím v demokratickom a pokojnom priestore.

V priebehu dejín prichádza čas, keď je ľudstvo povolané posunúť sa na novú úroveň vedomia, dosiahnuť vyššiu morálnu pôdu. Čas, keď musíme zhodiť svoj strach a dať si navzájom nádej. Ten čas je teraz.

Sme povolaní pomáhať Zemi hojiť jej rany a v tomto procese hojiť aj svoje vlastné – ba objať celé stvorenie v celej jeho rozmanitosti, kráse a zázraku. To sa stane, ak uvidíme potrebu obnoviť svoj pocit príslušnosti k väčšej rodine života, s ktorou sme zdieľali svoj evolučný proces.

Stav životného prostredia akejkoľvek krajiny je odrazom druhu vlády, ktorá v nej je, a bez dobrej vlády nemôže byť mier.

Hoci spočiatku sadenie stromov v rámci Green Belt Movement nesúviselo s otázkami demokracie a mieru, čoskoro sa ukázalo, že zodpovedné spravovanie životného prostredia je bez demokratického priestoru nemožné. Preto sa strom stal symbolom demokratického zápasu v Keni.

Celé komunity tiež chápu, že hoci je potrebné brať svoje vlády na zodpovednosť, je rovnako dôležité, aby vo vzájomných vzťahoch predstavovali hodnoty vedenia, ktoré chcú vidieť u svojich vodcov, teda spravodlivosť, integritu a dôveru.

V tomto procese účastníci zisťujú, že sa musia stať súčasťou riešení. Uvedomujú si svoj skrytý potenciál a sú posilnení, aby prekonali zotrvačnosť a konali. Dospievajú k poznaniu, že sú primárnymi správcami a príjemcami životného prostredia, ktoré ich živí.

Pôvodne bola práca ťažká, lebo naši ľudia boli historicky presviedčaní, aby verili, že keďže sú chudobní, chýba im nielen kapitál, ale aj vedomosti a zručnosti na riešenie svojich výziev. Namiesto toho sú podmieňovaní veriť, že riešenia ich problémov musia prísť „zvonku“.