Vincent van Gogh

Cítil som, ako sa mi vracia sila. Znovu vstanem: chopím sa ceruzky, ktorú som v hlbokom sklamaní odložil, a budem pokračovať vo svojom kreslení.

Umenie je také bohaté, že ak si človek dokáže pamätať, čo videl, nikdy nie je prázdny v mysli ani naozaj osamelý — nikdy nie je sám, keď je s prírodou.

Keď je človek majstrom v jednej veci a dobre jej rozumie, získava tým zároveň vhľad a porozumenie mnohým iným veciam.

Vždy si myslím, že najlepší spôsob, ako spoznať Boha, je milovať mnoho vecí.

Je dobré milovať mnoho vecí, lebo v tom spočíva skutočná sila, a kto miluje mnoho, ten mnoho aj dokáže a vykoná; a čo je urobené z lásky, je urobené dobre.

Niekto má v duši veľký oheň, no nikto k nemu nikdy nepríde, aby sa pri ňom zohrial, a okoloidúci vidia len trochu dymu z komína a idú si svojou cestou.

Hľadám, usilujem sa, som v tom celým svojím srdcom.

Čím som v očiach väčšiny ľudí — bezvýznamným človekom, čudákom alebo nepríjemnou osobou, niekým bez postavenia v spoločnosti a bez vyhliadky naň, skrátka tým najnižším z najnižších? Dobre teda — aj keby to bola úplná pravda, chcel by som raz svojou prácou ukázať, čo má taký čudák, taký nikto, vo svojom srdci.

Je lepšie byť plný elánu, hoci sa pritom robí viac chýb, než byť úzkoprsý a príliš opatrný.

Čím môžem byť užitočný, na čo sa môžem hodiť? Vo mne je čosi — čo by to len mohlo byť?