Václav Havel

Keď sa človek snaží konať v súlade so svedomím, nemusí to nikam viesť, ale môže. Jedna vec však nikam nikdy nepovedie – špekulovanie o tom, že takéto správanie niekam povedie.

Jeho konanie jednoducho vyjadruje jeho dôstojnosť občana, bez ohľadu na cenu.

Disident sa vôbec nepohybuje v sfére skutočnej moci. Nehľadá moc. Netúži po úrade a nezbiera hlasy.

Štát, ktorý svojim občanom upiera základné práva, sa stáva nebezpečným aj pre svojich susedov: vnútorná svojvôľa sa odrazí aj vo svojvoľných vonkajších vzťahoch.

Bez slobodných, sebavedomých a autonómnych občanov nemôžu existovať slobodné a nezávislé národy. Bez vnútorného mieru nemožno zaručiť ani mier navonok.

Existuje len jedno Umenie, ktorého jediným kritériom je sila, autentickosť, odhaľujúci vhľad, odvaha a sugestívnosť, s akou hľadá svoju pravdu.

Presadenie úcty k zákonu automaticky nezaručuje lepší život – to je napokon úloha ľudí, nie zákonov a inštitúcií.

Zákon je len jedným z viacerých nedokonalých a viac-menej vonkajších spôsobov obrany toho lepšieho v živote pred horším. Sám osebe nikdy nedokáže vytvoriť nič lepšie.

Sú chvíle, keď musíme klesnúť na dno svojho nešťastia, aby sme pochopili pravdu, tak ako musíme zostúpiť na dno studne, aby sme za bieleho dňa videli hviezdy.

Človek sa nestane "disidentom" len preto, že sa jedného dňa rozhodne pre túto nezvyčajnú "kariéru". Vrhne ho do nej vlastný zmysel pre zodpovednosť v spojení so zložitým súborom vonkajších okolností.