Stephen Hawking

Teória strún je v istom zmysle podobná inštalatérstvu.

Ukazuje sa, že je veľmi ťažké vymyslieť jedinú teóriu, ktorá by opísala celý vesmír naraz. Namiesto toho rozdeľujeme problém na časti a vymýšľame množstvo čiastkových teórií.

Skutočným zázrakom je, že abstraktné úvahy logiky vedú k jedinečnej teórii, ktorá predpovedá a popisuje obrovský vesmír plný úžasnej rozmanitosti, akú vidíme.

Vedecký zákon nie je vedeckým zákonom, ak platí len vtedy, keď sa nejaká nadprirodzená bytosť rozhodne nezasahovať.

Čierne diery by mohli byť užitočné na zbavovanie sa odpadu, alebo dokonca niektorých z vlastných priateľov.

V roku 1929 však Edwin Hubble urobil prelomové pozorovanie, že nech sa pozrieš kamkoľvek, vzdialené galaxie sa od nás rýchlo vzďaľujú. Inými slovami, vesmír sa rozpína.

Ak by však bol vesmír naozaj úplne sebestačný, bez hranice či okraja, nemal by ani začiatok, ani koniec: jednoducho by bol. Aké miesto by potom zostalo pre stvoriteľa?

Zdá sa, že veda odhalila súbor zákonov, ktoré nám v medziach stanovených princípom neurčitosti hovoria, ako sa bude vesmír vyvíjať v čase, ak poznáme jeho stav v ktoromkoľvek okamihu.

Kvantová fyzika sa možno zdá podkopávať myšlienku, že príroda sa riadi zákonmi, no to nie je pravda.

Veda čoraz viac zodpovedá otázky, ktoré kedysi patrili do domény náboženstva.