Seneca

Ako sa môžeš čudovať, že ti cestovanie nič neprináša, keď so sebou vždy nesieš seba samého? Nesieš na pleciach práve to, pred čím si utekal.

Nezáleží na tom, čo znášaš, ale ako to znášaš.

Neresti treba drviť, nie len obhrýzať.

Nič, Lucilius, nie je naozaj naše, iba čas. Príroda nám zverila vlastníctvo tejto jedinej veci, tak prchavej a klzkej, že nás z jej držby môže vytlačiť ktokoľvek, kto bude chcieť.

Očakávať trest znamená trpieť ním; a zaslúžiť si ho znamená očakávať ho.

Väčšina ľudí sa zmieta v biede medzi strachom zo smrti a útrapami života; nechcú žiť, a predsa nevedia zomrieť.

Slová treba siať ako semená. Nech je zrnko akokoľvek drobné, keď padne na vhodnú pôdu, rozvinie svoju silu a z nepatrného vyrastie do obrovských rozmerov.

Ľudia si vážia každý peniaz, ktorý zarobia svojou prácou, ale nikto neráta hodnotu času – míňajú ho, akoby nič nestál.

Nie je v moci človeka mať všetko, čo chce, ale je v jeho moci netúžiť po tom, čo nemá, a radostne využiť to, čo mu prišlo do cesty.

Nie je nám daný krátky život, my si ho skracujeme sami; nie sme ním zle vybavení, ale míňame ho márnotratne.